Naše prvé stretnutie
Lotka prišla do našej rodiny najmä vďaka mojim neúnavným prosbám a želaniam, ktorými som rodičom pílila uši niekoľko rokov. Sľúbili mi, že psa budem môcť dostať, až keď sa oň budem schopná postarať, a teda najskôr, keď budem mať 15 rokov. S veľkou nevôľou, no zároveň malou nádejou a svetielkom na konci tunela som teda čakala na tento vek ako na spasenie. Neočakávaný darček v podobe psíka však prišiel omnoho skôr, než som očakávala...
Bolo leto 2012 a ja som, ako obvykle, trávila prázdniny u babky v Michalovciach. Na konci týždňa nás prišli navštíviť moji rodičia, ktorí u babky prespali a na konci víkendu som mala cestovať domov spolu s nimi. V sobotu sa však mamka s ockom vybrali "na návštevu ku kamarátovi", ktorý mal údajne bývať v dedinke blízko Michaloviec . Ako dieťa, ktoré milovalo zvieratá, som sa rodičov opýtala, či môžem ísť na návštevu s nimi, keďže kamarát býval v dome a napadlo mi, že by mohol mať doma psíka, s ktorým by som sa zahrala. Po kratšom váhaní rodičov a ich podozrivej výmene pohľadov som sa na návštevu vybrala spolu s nimi. Na moje veľké prekvapenie sa však po príchode ku domu "kamaráta" na mňa rozbehlo asi 8 malých šteniatok bíglov, zatiaľ čo ďalších asi 10 čakalo za bránou a vrtelo chvostíkmi. V tomto momente mi však stále nedochádzalo, že sme si prišli po nášho vlastného psíka a že údajný "kamarát", ktorého chceli mamka s ockom navštíviť, bol v skutočnosti majiteľ chovateľskej stanice bíglov.
Plná nadšenia z obklopenia toľkým množstvom malých šteniatok som aj s rodičmi vstúpila do záhrady blízko domu, kde bývali majitelia týchto psíkov. Chovateľ aj so svojou manželkou nás ihneď privítali, no vyzerali mierne ustarostene, stále niekam pobehovali a čosi zháňali. Prišlo mi to zvláštne a nerozumela som, čo hľadajú, no bola som šťastná, že sa môžem hrať so šteniatkami, a tak som to neriešila. Po pár minútach sa však pán chovateľ opäť objavil v záhrade a v rukách držal akoby zmoknuté šteniatko s mierne zafúľanými labkami. Bolo to to najrozkošnejšie šteniatko bígla, aké som kedy videla. "Pekne si sa nám zašpinila, beťárka jedna." karhal majiteľ drobné šteniatko. "Tesne pred Vaším príchodom sme ju okúpali, no zatúlala sa späť do výbehu k ostatným súrodencom." so smiechom v hlase dodala chovateľova manželka. Po tejto slovnej výmene som pomaly začala rozumieť, čo sa vlastne deje a prečo sme v skutočnosti do tejto dedinky blízko Michaloviec prišli. Pán chovateľ pustil psíka na zem a to sa váhavým, neistým krokom vybralo ku mne. Po chvíli škrabkania za uškom sa mi zvalilo do náručia a bolo rozhodnuté.
